Farnosť Bolešov

V súčasnej dobe, od 1. júla 2012, pôsobi v našej bolešovskej farnosti Mgr. Štefan Kľúčik.

 

Boží muž Štefan Samák

Štefan Samák pochádzal zo štvordetnej roľníckej rodiny. Narodil sa 3. januára 1907 v Záblatí pri Trenčíne. Po maturite na gymnáziu začal študovať architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Matka mu hovorievala: „Števko, bol si maličký, celkom maličký, a išiel si mi zomrieť. Keď som ťa na chrbte niesla k doktorovi do Trenčína, slzy sa mi kotúľali po tvári. Prosila som Pána Boha, aby ťa zachránil, aby si ťa vyvolil za kňaza. Už vtedy som ťa obetovala Pánovi a Pán ma vypočul.“ Matka mu teda vyprosila zdravie i kňazské povolanie. On počúvol hlas Božej milosti a z techniky prestúpil na štúdium teológie do Nitry.

Čítať ďalej...

Starostlivý pastier Bolešovskej farnosti - JÁN MIHÁLYFY

jan mihalyfyPán farár Ján Mihályfy (Ján Mihályfy sa narodil v Zlatých Moravciach 23. januára 1869, pochádzal však z Veľkých Janíkoviec pri Nitre. Pôvodne sa volal Paulík, ale ako dieťa stratil otca a matka sa vydala za Michalčíka, ktorý si pomaďarčil meno na Mihályfy. Gymnaziálne a teologické štúdia absolvoval v Nitre, kde bol 31. júla 1893 ordinovaný za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Kysuckom Novom Meste v období od 31. 7. 1893 do 10. 10. 1894, potom od 10. 10. 1894 do 15. 7. 1896 bol menovaný dočasným administrátorom v Klátovej Novej Vsi, odtiaľ v rovnakej funkcii odišiel do Kostolnej Vsi, kde sa zdržal len veľmi krátko a ešte v tom istom roku sa dostal ako administrátor do Podhradia pri Prievidzi, kde pôsobil do 15. 7. 1897. Odtiaľ odišiel do Hornej Marikovej, kde bol do 25. 5. 1900, stade bol preložený za administrátora do farnosti Visolaje. Prostredníctvom výmeny 15. 7. 1911 získal farské benefícium v Bolešove, kde pôsobil až do svojej smrti 30. júla 1943.) sa teda farárom farnosti Bolešov stal 15. júla 1911, potom ako sa vymenil s predchádzajúcim administrátorom farnosti Antonom Kulliffajom(*1855 Považská Bystrica, ord. 1879, † 16. 7. 1919), ako kaplán pôsobil v Lysej pod Makytou 1879-1880, ako kaplán, potom dočasný administrátor a opäť kaplán v Uhrovci 1880-1885, kaplán a dočasný administrátor v Ilave 1885-1891, dočasný administrátor, potom kaplán v Pruskom 1891-1898, 1898 dočasný administrátor v Hornom Sŕni, 1898 - 1904 kaplán v Pruskom, 1904 – 1911 dočasný administrátor vo Vysočanoch, potom kaplán v Pruskom a administrátor v Bolešove, 1911 – 1919 administrátor Visolaje.) Je autorom zatiaľ najstaršej zachovanej kroniky farnosti. Viedol farnosť v pohnutých obdobiach prvej a druhej svetovej vojny a je iniciátorom stavby súčasného farského kostola sv. Ondreja v Bolešove.

Čítať ďalej...