Farnosť Bolešov

Bolešov

 

Obec Bolešov sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, ktorá je zo západu obkolesená pohorím Bielych Karpát a z východu Strážovskými vrchmi. Administratívno-právne patrí v súčasnosti do okresu Ilava, kraja Trenčianskeho.

Z hľadiska členenia Slovenska na klimatické oblasti chotár obce patrí do oblasti mierne teplej, vlhkej, s miernou zimou. Bolešov a okolité obce ležia na terase Váhu uprostred Ilavského obvodu.

Zemepisná poloha obce: 48°59" severnej šírky, 18°09"30" východnej dĺžky. Nadmorská výška obce je 241 metrov.

Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí Bolešov a Piechov v roku 1943.
Prvá písomná zmienka o obci Bolešov sa nachádza z roku 1331, kde je spomenutá obec Bolleso. Bolešov sa ale spomína ešte v staršej listine z roku 1238, v ktorej sa spomína v súvislosti s obcou Piechov, ktorá patrila opátstvu na Skalke. Obec Piechov sa spomína tiež v listine z roku 1224 ako Pekho. A tento rok bol vybratý ako rok, ktorý je písomne doložený.

Obec sa v priebehu svojej histórie spomína pod rôznymi menami:

Bolešov
1331 Bolleso
1414 Boleschov
1773 Bollesó
1920 Bolešov

Piechov
1224 Pekho
1414 Piechow
1773 Piecho
1920 Piechov

Podľa historických prameňov v 11. storočí po Kr. bol tento kraj kresťanský, o čom svedčí pôvod pominovského románskeho kostolíka. Medzi občanmi, už vymretých generácií, sa tradovalo, že na území dnešnej bolešovskej farnosti slúžil bohoslužby sv. Metod. Toto tvrdenie však neznamená, že na tomto území v časoch pôsobenia sv. Metoda bol už kostol. Mohlo to byt' príležitostné náboženské misijné vystúpenie.

Prvá písomná zmienka o bolešovskej farnosti je z roku 1381. V Bolešove v prvej polovici 14. storočia ešte nebola fara ale stál tu už kostol. Povinnosť zabezpečiť bohoslužby v tomto kostole mali skalskí opáti. Títo mali za povinnosť obstarať kňaza pre bolešovský kostol a postarať sa o jeho obživu. Kňaz mal za povinnosť každý piatok a v sobotu slúžiť svätú omšu.
Prvý farský kostol v Bolešove bol z obavy pred zrútením strhnutý a v roku 1674 bol postavený druhý kostol. Na začiatku 18. storočia tento kostol viackrát vyhorel. O 200 rokov neskôr tento druhý kostol - barokový, už prestal vyhovovať a začínal byť tesný. Padlo rozhodnutie postaviť nový kostol. Vtedy sa ujal iniciatívy pán kaplán Štefan Samák (farárom bol vdp. Mihalyfy) a pod jeho vedením a podľa projektu staviteľa M. M. Harminca bol v rokoch 1937 - 1939 postavený nový kostol na mieste starého kostola. Tento Boží chrám je zasvätený svätému apoštolovi Ondrejovi (Andrej).
Podľa projektu toho istého autora bola v roku 1942 postavená i budova farského úradu.
V roku 1989 bola posvätená "lurdská jaskyňa" a v roku 1991 bola posvätená nová kaplnka svätého Jána Nepomuckého, pôvodná kaplnka bola postavená asi pred 200 rokmi.