Farnosť Bolešov

Eucharistia je podľa II. vatikánskeho koncilu „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Ján Pavol II. napísal o Eucharistii encykliku Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie), v ktorej hovorí: „Farnosť je spoločenstvom pokrstených, ktorí vyjadrujú a potvrdzujú svoju identitu predovšetkým slávením eucharistickej obety.“ Práve sviatok Kristovho Tela a Krvi je jednou z mála príležitostí, kedy sa naša farnosť celá schádza na slávení Eucharistickej obety.

Veľkonočný pondelok je nielen dňom veselej oblievačky či šibačky, ale i súčasťou veľkonočnej oktávy. Veľkonočná oktáva je týždeň rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a končí sa na Bielu nedeľu, t. j. 2. nedeľu veľkonočnú (o 8 dní neskôr, preto oktáva).

V kresťanstve je Veľká noc slávnosťou Kristovho víťazstva nad smrťou najväčším sviatkom, preto samotný deň slávnosti je akoby predĺžený do 8 dní, kedy si veriaci majú uvedomiť veľkosť a význam Kristovho vzkriesenia pre svoj život. V tieto dni sme pozvaný k tomu, aby sme prežívali stretnutie s Ježišom vo svätej omši, ktorú On sám ustanovil večer pred svojim umučením.

V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky: 1. novembra je to slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.

 V novembri môžeme získať odpustky v prospech zosnulých:

Gratulácie pre Pannu Máriu, tak by sme mohli označiť modlitbu, ktorou pozdravujeme Máriu, ktorá sa raduje zo zmŕtvychvstania svojho Syna.