Farnosť Bolešov

Raduj sa nebies Kráľovná

Počas veľkonočného obdobia sa v našich kostoloch spieva, alebo recituje veľmi pekná mariánska antifóna - Raduj sa nebies Kráľovná. Čo nám chce táto modlitba povedať?

Gratulácie pre Pannu Máriu, tak by sme mohli označiť modlitbu, ktorou pozdravujeme Máriu, ktorá sa raduje zo zmŕtvychvstania svojho Syna.

Keď ide o miesto a čas vzniku antifóny spomínajú sa talianske Antifonáre z XII. a XIII st. Františkáni končili svoju modlitbu pred odpočinkom spevom tejto antifóny. A oni sa najviac pričinili o jej rozšírenie. Spomína ju už však sv. Martin z Tours. No nedokážeme presne určiť autora.

Spomína sa však zachované rozprávanie ktoré spomína Gregora Veľkého († 604), ktorý po smrti pápeža Geláziana, následkom nákazy, ktorá pustošila Rím nariadil kajúcu procesiu spojenú s prosbami – litániami – za odvrátenie nákazy. V procesii, ktorá prechádzala cez slávny Pons Aelianus (dnes Anjelský most), niesli ikonu Bohorodičky, nazývanej „Záchrana rímskeho ľudu“. Vo chvíli keď prekročili most „počul“ spev anjelov, ktorí sa nachádzali okolo sochy Márie a spievali túto antifonu. V nasledujúcich storočiach, keď konali tzv. „veľkú procesiu“ 25. apríla, zastavovali sa na spomínanom moste a spievali túto antifonu.

Každé rozprávanie obsahuje zrnko pravdy. Zdá sa však, že opravdivým prameňom vzniku – je „zmysel viery“ hlboko do vedomia veriacich vpísané presvedčenie o účasti Márie na umučení a smrti Krista, o jej účasti pod krížom, jej spoločnej obete pre spásu sveta. Zmŕtvychvstalý Kristus sa ukázal najprv svojej Matke, hoci o tom evanjelia mlčia. Ona, skrze svoju vieru a nádej, si zaslúžila takéto vyznamenanie pred všetkými, rovnako drahými srdcu Zmŕtvychvstalého Pána. „ A tak aj Panna Mária napredovala na ceste viery a verne zotrvala v jednote so Synom až po kríž, pri ktorom stála (Jn 19,25) nie bez Božieho riadenia, veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa pridružila k Jeho obete a s láskou súhlasila s obetovaním žertvy, ktorú ona porodila.

Nie je Ťažké vidieť, že modlitba zdôrazňuje radosť. Autor modlitby to robí výrazom „ raduj sa“, ako aj aklamáciou Aleluja, ktorá sa opakuje. Nemôže uniknúť našej pozornosti zdôraznenie nezlomnej nádeje Bohorodičky. Ona si zapamätala slová svojho Syna, ktoré sa týkali zmŕtvychvstania: „ Zmŕtvychvstal , jak predpovedal“. Rovnako diskrétna je záverečná veta, ktorá pripája prosbu o orodovanie u Boha: „Pros, aby nás k sebe prijal, Aleluja“.

Jozef Blahovec



Regína céli letáre allelúja
Quia quem meruísti portáre, allelúja
Rezurréxit sikut díxit, alellúja.
Ora pro nóbis Deum, alelluja.

K: Gáude et letáre, Vírgo María, allelúja.
V: Quia surréxit Dóminus vere, alellúja.

Orémus: Deus, qui per rezurrekciónem Fílii tui Dómini nostri Jezu Christi mundum letifikáre dignátus es:+ presta quézumus, ut per ejjus Genitrícem Vírginem Maríam* perpétue kapiámus gáudia vite. Per eúmdem Christum Dóminum nostrum Amen.
(fonetický prepis)

Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.

K: Raduj sa a veseľ sa, Panna Maria, aleluja.
V: Lebo Pán skutočne vstal z mŕtvych, aleluja.

Modlime sa: Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet, prosíme ťa, + daj, aby sme na príhovor jeho rodičky Panny Márie* dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.