Farnosť Bolešov

Gratulácie pre Pannu Máriu, tak by sme mohli označiť modlitbu, ktorou pozdravujeme Máriu, ktorá sa raduje zo zmŕtvychvstania svojho Syna.

Keď ide o miesto a čas vzniku antifóny spomínajú sa talianske Antifonáre z XII. a XIII st. Františkáni končili svoju modlitbu pred odpočinkom spevom tejto antifóny. A oni sa najviac pričinili o jej rozšírenie. Spomína ju už však sv. Martin z Tours. No nedokážeme presne určiť autora.

Spomína sa však zachované rozprávanie ktoré spomína Gregora Veľkého († 604), ktorý po smrti pápeža Geláziana, následkom nákazy, ktorá pustošila Rím nariadil kajúcu procesiu spojenú s prosbami – litániami – za odvrátenie nákazy. V procesii, ktorá prechádzala cez slávny Pons Aelianus (dnes Anjelský most), niesli ikonu Bohorodičky, nazývanej „Záchrana rímskeho ľudu“. Vo chvíli keď prekročili most „počul“ spev anjelov, ktorí sa nachádzali okolo sochy Márie a spievali túto antifonu. V nasledujúcich storočiach, keď konali tzv. „veľkú procesiu“ 25. apríla, zastavovali sa na spomínanom moste a spievali túto antifonu.

Každé rozprávanie obsahuje zrnko pravdy. Zdá sa však, že opravdivým prameňom vzniku – je „zmysel viery“ hlboko do vedomia veriacich vpísané presvedčenie o účasti Márie na umučení a smrti Krista, o jej účasti pod krížom, jej spoločnej obete pre spásu sveta. Zmŕtvychvstalý Kristus sa ukázal najprv svojej Matke, hoci o tom evanjelia mlčia. Ona, skrze svoju vieru a nádej, si zaslúžila takéto vyznamenanie pred všetkými, rovnako drahými srdcu Zmŕtvychvstalého Pána. „ A tak aj Panna Mária napredovala na ceste viery a verne zotrvala v jednote so Synom až po kríž, pri ktorom stála (Jn 19,25) nie bez Božieho riadenia, veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa pridružila k Jeho obete a s láskou súhlasila s obetovaním žertvy, ktorú ona porodila.

Nie je Ťažké vidieť, že modlitba zdôrazňuje radosť. Autor modlitby to robí výrazom „ raduj sa“, ako aj aklamáciou Aleluja, ktorá sa opakuje. Nemôže uniknúť našej pozornosti zdôraznenie nezlomnej nádeje Bohorodičky. Ona si zapamätala slová svojho Syna, ktoré sa týkali zmŕtvychvstania: „ Zmŕtvychvstal , jak predpovedal“. Rovnako diskrétna je záverečná veta, ktorá pripája prosbu o orodovanie u Boha: „Pros, aby nás k sebe prijal, Aleluja“.

Jozef Blahovec