Farnosť Bolešov

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Eucharistia je podľa II. vatikánskeho koncilu „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Ján Pavol II. napísal o Eucharistii encykliku Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie), v ktorej hovorí: „Farnosť je spoločenstvom pokrstených, ktorí vyjadrujú a potvrdzujú svoju identitu predovšetkým slávením eucharistickej obety.“ Práve sviatok Kristovho Tela a Krvi je jednou z mála príležitostí, kedy sa naša farnosť celá schádza na slávení Eucharistickej obety.

Sviatok Božie Tela zaviedol pre celú Cirkev pápež Urban IV. v roku 1264 bulou Transiturus. Bolo to krátko po IV. lateránskom koncile, ktorý jednoznačne definoval učenie Cirkvi o Eucharistii. V tom čase sa šíril blud valdencov a albigencov, najmä na juhu Francúzska, ktorí pokračujú v nesprávnom učení dávnych gnostikov a manichejcov a spočíva v tom, že hmota je niečo zlé. A predsa Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu pod spôsobmi chleba a vína, čo sa nezhoduje s tvdrením, že hmota je zlá.

V tejto dobe si mnohí biskupi uvedomujú potrebu verejnej úcty k Eucharistii. Prvá procesia Theophorica Božieho Tela bola slávená v Nemecku už v roku 1247 a viedol ju biskup Róbert na žiadosť rehoľnej sestry Juliany. Juliana mala zjavenie, že medzi sviatkami v cirkevnom roku chýba sviatok, ktorý by zdôrazňoval úctu Eucharistie. Pápež Klement V. roku 1311 potvrdil nariadenie pápeža Urbana IV. z roku 1264 a sviatok určil na štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice. Sviatok má za cieľ slávnostným sprievodom so Sviatosťou oltárnou po uliciach miest a dedín dať verejnú úctu Ježišovi prítomnému vo Sviatosti oltárnej. Je vecou cti kresťanov takýmto verejným spôsobom prejaviť svoju vďačnosť za ustanovenie tejto Sviatosti. Je pravdou, že na Zelený štvrtok si Cirkev pripomína ustanovenie Eucharistie, ale pre liturgický čas, je to v pôstnom čase Veľkého týždňa, dáva sa prednosť inému tajomstvu Božej lásky k nám ľuďom.

Procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú
vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky
za obsiahnutú Božiu pomoc.

Preto poznáme procesie pri rôznych príležitostiach, napr. na sviatok Obetovania Pána, Kvetnú nedeľu, v nedeľu zmŕtvychvstania Pána Ježiša, atď. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov. Pápež Pius IX. zaviedol sviatok Krvi Pána Ježiša, ale Pavol VI. oba sviatky spojil vo sviatok Tela a Krvi Pána Ježiša.

Keď na sviatok Božieho Tela je nesená Eucharistia ulicami miest slávnostným spôsobom, kresťania verejne prejavujú úctu tejto sviatosti. Už Tridentský koncil videl v teoforickom sprievode Božieho Tela vďaky za túto sviatosť a tiež príležitosť ukázať triumf pravdy reálnej prítomnosti tým, ktorí ju popierajú. Je to sprievod vďakyvzdania a rovnako prosebný sprievod za odprosenie na odpustenie hriechov, za Božiu ochranu pred mnohými ťažkosťami, pohromami, chorobami, pred vojnou.

V liturgii sprievodu stalo sa zvykom zastaviť sa pri štyroch oltároch predstavujúcich štyri svetové strany, kde sa čítajú štyri evanjeliá, ktoré hovoria o dare Krista v Eucharistii
pre nás, a každé zastavenie sa končí sviatostným požehnaním. V minulosti viacerí pápeži tým, ktorí sa procesii zúčastnili a splnili predpísané nariadenia, udelili rozličné odpustky. Aj
keď sa ozývajú hlasy, že sú to pozostatky stredovekého triumfalizmu, je to jeden zo spôsobov, ako môžeme prejaviť úctu Eucharistii. Vieme, že aj pápež Ján Pavol II. v Ríme zachoval túto tradíciu.

Dnes sa žiaľ stretávame aj s neúctvouvoči Najsvätejšej sviatosti a to nás vedie k tomu, aby sme si ešte viac uvedomili potrebu úcty k Telu Pána Ježiša. Úcta k Eucharistii je aj dnes veľmi potrebná. Tým viac, keď sa niekde zavádza vo svete prijímanie na ruku.

Nech nás dnešný deň obnoví vo viere v Eucharistiu. Máme si ju uctievať aj mimo sv. omše. Dnes to urobíme procesiou. Cirkev odporúča aj adoráciu Najsvätejšej Sviatosti mimo sv. omše. Aj v našej farnosti funguje aj adorácia. Ján Pavol II. napísal: „Cirkev a svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto Sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestáva.“ Eucharistický kult nie je folkór, je to prejav môjho vzťahu s Kristom v Eucharistii...

Nech je naše dnešné slávenie slávnosti Božie Tela pre nás skúsenosťou toho najposvätnejšieho, čo Cirkev má a koná. Nech nás to naplní hlbokou pokorou a vďačnosťou za tento dar. A nech je dnešná slávnosť prejavom našej hlbokej viery.

 

zdroj internet, Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.